CHARIZMA 3/2007

Úvodník

Čas Vianoc
V istých novinách robili pred časom anketu „najobľúbenejší sviatok". S veľkýrn náskokom vyhrali Vianoce. Tradičná atmosféra, stromček, jasličky, koledy, štedrá večera, rodinná pohoda po celodenných prípravách, polnočná sv.omša... Je to slávnosť, ktorá už neodmysliteľne patrí k nášmu životu. Slávnosť, ktorá je vyjadrením Božej lásky.
Výraz Božia láska mi dva veľmi odlišné významy. V jednom je Boh Objektom a v druhom subjektom. Jeden označuje našu lásku k Bohu a druhý lásku Boha k nám. Ľudský rozum, ktorý je naklonený svojou prirodzenosťou skôr k aktivite, dáva zvyčajne prednosť prvému významu - povinnosti milovať Boha. Aie Božíe zjavenie dáva prednosť druhému významu - láske Boha k nám. Na Božej láske teda nie je najdôležitejšie to, že človek miluje Boha, ale že Boh miluje človeka. A miloval ho ako prvý (porov. 1 Jn 4, 10).
Božia láska je nezištná. Boh miluje nie preto, aby bol doplnený, ale aby doplnil človeka. Miluje nie preto, aby sa realizoval, ale aby realizoval. Miluje preto, že chce dávať. Keď Boh miluje nehľadá svoju slávu. Alebo inak povedané: hľadá svoju slávu, ale tou slávou je nezištná láska k človeku. On, ktorý nič nepotrebuje - tým že sa narodil - ponúka svoje spoločenstvo tým, ktorí ho potrebujú.
Keď pozorujeme, aká je Božia Láska - silná, nežná, vytrvalá, nezištná - objavujeme, aká má byť ľudská láska; ako má milovať otec, ako má milovať mama, ako sa majú milovať manželia, ako máme milovať Boha i blížneho.
Drahí čitatelia a priaznivci ChO, nech vám Boh udelí počas týchto vianočných dní novú skúsenosť svojej lásky.

Za redakčnú radu želá a vyprosuje Imrich Degro