CHARIZMA 1/2009

Úvodník

Za každou udalosťou nášho života môžeme nájsť Božiu túžbu po spáse človeka, alebo aspoň jeho ponuku záchrany. A veriť znamená nakresliť v sebe Božiu tvár tým, že si pripomeniem, čo urobil Boh pre nás. Len tak sa naša viera stane živou a silnou. Len tak sa stane osobnou vierou. Prečo? Lebo v každom z nás je Boh úplne zvláštnym spôsobom a rovnako zvláštnym spôsobom sa nás dotýka. Pre osobný život viery je veľmi dôležité objaviť túto špecifickú prítomnosť Boha. Preto nie je dôležitý ani tak rozum, ako skôr „pamäť srdca“. Ona spomína na všetko vo svetle Božej lásky. Tu však nejde len o obyčajné pamätanie si udalosti z nášho života, ale o zbieranie faktov a hľadanie ich významu. Presne ako vyvolený národ, ktorý veril tým, že si pamätal a pamätal si tak, že veril. Nie zbytočne zdôrazňoval Mojžiš národu, aby nezabúdal na to, čo videl a počul (porov. Dt 8, 2 - 3; 11, 3 - 7; 32, 7). A to isté robila aj Mária, keď „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2, 19. 51b) A z tejto perspektívy by som sa rád vrátil aj k májovému stretnutiu v Košiciach, kde sme skrze rôznorodosť Božích darov, a tiež množstvo osôb, zažili úžasné spoločenstvo Cirkvi. Toto veľké bohatstvo rozmanitosti bolo skĺbené do krásnej jednoty podľa slov sv. Pavla: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.“ (1 Kor 12, 4 - 7)
Zvlášť mám živo v pamäti chvíľu, keď sme sa prvý deň modlili za jednotlivé diecézy. Vedúci spoločenstiev tej-ktorej diecézy kľačali uprostred a my ostatní z iných diecéz sme s vystretými rukami zvolávali na nich Božieho Ducha. Bola to veľmi silná a hlboká modlitba. Každú diecézu Boh požehnával niečím špecifickým. A vo mne od tohto momentu neustále rezonujú slová: „Žehnajte si navzájom a prihovárajte sa jeden za druhého.“ Preto mám v sebe túžbu, aby spomienka na májové stretnutie skrze stránky časopisu otvorila naše srdcia pre modlitbu. Prihovárajme sa za brata Dareka, ktorý nám v pokore slúžil, za služobný tím ICCRS a Obnovu v celosvetovom rozmere, za Charizmatickú obnovu na Slovensku a za spoločenstvá v diecézach. Nezabúdajme, že sme údmi jedného tela. Potrebujeme sa navzájom. Potrebujeme príhovor bratov a sestier, a to nielen tých, ktorí stoja hneď vedľa nás.

Imrich Degro