CHARIZMA 3/2010

Úvodník

V posledných desaťročiach sme zaplavovaní obrovským prívalom slov. Kamkoľvek ideme, obklopujú nás slová, či už šepkané alebo hovorené, hlasno proklamované alebo zlostne vykrikované, recitované alebo spievané, slová na blahoprianiach či v knihách a na reklamných pútačoch. Dovolím si tvrdiť, že slová tvoria podlahu, steny i strop nášho každodenného života. Skúsme len napríklad prejsť nejakým väčším mestom od jedného okraja po druhý. Ako by sme prechádzali obrovským slovníkom. Všade sú slová lákajúce naše oči a hovoriace: používaj ma, vezmi si ma, kúp si ma, vypi ma, privoňaj si ku mne, dotkni sa ma a pod.. Taktiež učitelia k nám hovoria alebo hovorili deväť, trinásť a niekedy ešte viac rokov. A my sme vychádzajúc zo škôl skonštatovali: „Boli to len slová“. Kňazi a kazatelia mávajú deň čo deň príhovory. A ich farníci si často myslia: „Sú to len slová“. Politici, obchodníci aj pápeži prednášajú svoje prejavy a robia prehlásenia. Tí, ktorí im načúvajú, si často hovoria: „Veď sú to len slová.“
Už nepoznáme zmysel existencie slov. Slovo už dávno nie je prínosom pre spoločenstvo, už nevytvára spoločenstvo, už nemá životodarnú silu.
Myslíte si, že preháňam? Myslím si, že nie. Často sme totiž zamotaní do takej siete diskusií, debát či už o vlastných problémoch alebo názoroch na Boha a „Božie problémy“, že jednoduchý rozhovor s Bohom alebo len blízkosť Boha sa stávajú prakticky nemožnými.
Ak už slová nie sú odrazom „Slova, v ktorom a skrze ktoré bol náš svet stvorený a vykúpený“ (porov. Jn 1, 1 - 18), tak sa stávajú zvádzajúcimi a klamlivými, ako slová používané k predaju napr. čistiacich či pracích prostriedkov. Ak už nás slová neprivádzajú bližšie k Bohu, aby sme žili podľa úžasného príkazu, teda milovali ho celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou, a tiež milovali svojho blížneho ako samých seba (porov. Mt 22, 37 - 39), potom nie je niečo v poriadku. Ak už nás slová neprivádzajú k stále rastúcemu spoločenstvu s Bohom a s ľuďmi, k rastúcej podobnosti s Kristovým zmýšľaním, pýtajme sa samých seba, prečo. No nezabúdajme, že Božie Slovo sa zrodilo z večného mlčania Boha a verím, že všetci chceme byť svedkami práve tohto Slova, ktoré povstalo z mlčania. Verím, že všetci chceme, aby náš spôsob každodenného života, modlitby a viery tvorili jednotu.
Drahí čitatelia, želám vám, aby vás slová nasledujúcich strán uvádzali do hlbšieho spoločenstva s nebeským Otcom i bratmi a sestrami.

Imrich Degro