CHARIZMA 1/2016

Úvodník

Fráter Joachim, keď som mu išla ponúknuť môj najobľúbenejší dezert a nevedela som sa dočkať, kým ho ochutnáme, povedal: „Teraz, keď máš naň takú veľkú chuť, mala by si ho niekomu darovať, najlepšie nepriateľovi.“ Až vtedy som pochopila jeho nejedenie sladkostí, ktoré po celý život rozdával. Pôst, spojený s rozdávaním lásky a radosti, bol prirodzenou súčasťou jeho života. Platili o ňom slová pátra Jozefa: „Ak si vždy dovolíme všetko, čo je dovolené, strácame postupne vnútornú silu. Postiť sa znamená obmedziť sa vo veciach ako zvedavosť, pohodlnosť, čas, spánok, pitie, jedenie... Môže spočívať napríklad v tom, že budeme: vstávať o 15 minút skôr a mať čas pre seba a pre Pána, mať čas pre druhých, nepozrieť sa hneď na každú smsku, ktorá prichádza, robiť niečo, čo žiada nejakú námahu: čítanie knihy namiesto pozerania sa na film, rozjímanie, vybrať si pri raňajkách kúsok staršieho chleba a nechať čerstvý rožok druhým, dať si pohár vody namiesto iného nápoja...“ Sú to napohľad jednoduché drobnosti, a my máme šancu zvlášť v tomto období, pokúsiť sa slovo pôst premeniť na skutky.
Každý človek túžil aspoň raz v živote lietať. Vzniesť sa nad problémy, nad svet a dotknúť sa neba ( dostať sa bližšie k Bohu), oslobodiť sa od zviazaností. Ale nemáme krídla. Naozaj nemáme krídla? „Kto sa modlí a postí, má dve krídla ľahšie ako samotný vietor,“ povedal svätý Ján Zlatoústy. Takže nič a nikto nám nedokáže zabrániť vzlietnuť, ak sa modlíme a postíme.

Andrea Teplanová