Úvodník

„Každý človek sa musí naučiť otvárať sa Božiemu Duchu, aby sa ho dotýkal, obrusoval ho a vyhladzoval. Vtedy totiž pôsobí aj ako lekár našich duší, lebo keď sú dobre obrúsené a vyhladené, dokážu sa zjednotiť s Božou vôľou,“ napísal sv. Páter Pio. Kňaz, ktorý takmer nespal a nejedol, nechodil na dovolenku, všetok čas venoval Bohu a ľuďom. Povzbudzoval členov malých modlitbových spoločenstiev k láske k Duchu Svätému i k láske k sebe navzájom.

Pozrime sa na naše spoločenstvo, na lásku k jeho členom, na vzťahy, na vernosť a naše vzácne - Bohom dané miesto v ňom. Emiliano Tardif povedal: „Plnosť života sa nežije v intimite a egoizme jednotlivca. Prežívame ju len vtedy, keď tvoríme telo Ježiša Krista, v ktorom má každý svoje miesto, svoju charizmu a svoju službu: slúžiac iným a prijímajúc službu od ostatnej časti tela.“

Jeden katolícky kňaz sa po sedemnástich rokoch kňazstva rozhodol požiadať Svätého Otca o laicizáciu. Odišiel z rehole a zamestnal sa, vtedy stretol lekárku z Obnovy. Pozvala ho na modlitby a prijal krst v Duchu Svätom a vnútorné uzdravenie zranení. Pocítil hlad po modlitbe, po Božom slove, túžbu po sviatostnom živote a vrátil sa ku kňazstvu. „Poslednou a vynikajúcou milosťou, za ktorú ďakujem Pánovi, je láska k môjmu spoločenstvu. Viem, že len spolu môžeme rásť na ceste svätosti,“ povedal.

Čo keby sme skúsili odhodiť pohodlné topánky egoizmu, závisti, sebaľútosti a kritizovania iných. Správne využime čas Turíc. Obujme sa do svätosti, veď svätí od nás nežiadajú potlesk, ale aby sme ich nasledovali.

Andrea Teplanová