Nehanbite sa za zdvihnuté ruky

22.05.2010

Kostol sv. Gorazda na nitrianskej Klokočine 22. mája 2010 napĺňala nádherná duchovná atmosféra. Nie že by inokedy týmto miestom vládol smútok, ale tento deň bol iný. Bol slávením vigílie Turíc spoločenstiev a priaznivcov Katolíckej charizmatickej obnovy v Duchu Svätom.

Už pri samotnom vstupe do kostola bolo cítiť priateľstvo či spolupatričnosť všetkých prítomných. Ako som tak sledovala ľudí naokolo, s rukami a hlavne srdcami otvorenými pre spoločnú chválu, bola som presvedčená, že Boh je práve teraz s nami a túži sa nás dotknúť. Lenže niekedy nastanú chvíle, keď to akosi nejde. Kdesi hlboko vnútri občas vedieme boj, ktorý nechce aby sme viere darovali život. A preto, ako napovedalo samotné heslo vigílie, „ musíme sa znova narodiť“ (Jn3, 7-8).

Musíme sa znova narodiť...
Ale ako? Odpovede nám ponúkol vo svojej prednáške vdp.Juraj Pluta, ktorý nás vyzýva, aby sme otvorili srdce, pretože „Duch je práve tam, kde je pustá zem“. Je však len na nás, či chceme naozaj spoznať Boha a odpovedať Mu „áno“ presne tak, ako to urobili Panna Mária či apoštoli na základe slobodnej vôle a dôvere Bohu. Často sa čudujeme, prečo Boh cez nás nerobí také zázraky, o akých sa píše v Písme. Ale ako môže, keď človek „stagnuje? Predsa sa musí znovu naštartovať“. Boh nám trpezlivo ponúka svoj hlas, dáva sa nám spoznávať a je len na nás, či odpovieme na Jeho volanie a oslobodíme naše srdce z väzenia. „Šimon takisto chcel vkladať ruky, aby mohol dať Ducha Svätého, ale jeho srdce nebolo priame.“ Jedine Boh dokáže zobudiť srdce zo spánku a iba On jediný môže odstrániť nitky, ktoré ho kruto ťahajú dolu, aby sa dostalo tam, kde je teplo Božieho Srdca. A sila modlitby pomáha uzdravovať a liečiť rany. Po menšej obednej prestávke o jednej hodine mohol každý „absolvovať“ modlitbu v skupinách za jednotlivcov. Potom sme všetci postupne načúvali Božiemu hlasu v adorácii. Dovtedy som si akosi nestihla uvedomiť krásnu melódiu ticha. Krajšia melódia snáď ani neexistuje, pretože cez ticho Boh túži viesť s nami dialóg. Šestnásta hodina odbila a program pokračoval v dvoch témach. V prvej podrobnejšie rozoberal vybrané myšlienky doobednej prednášky vdp.Mgr.Juraj Pluta. Ďalšia, pátra Dr. Juraja Ďurneka, SchP. z Prievidze, bola určená najmä mladým. Táto prednáška bola skôr akousi „praktickou časťou“, pretože sme sa učili správne chváliť Boha za hudobného sprievodu spoločenstva Dávid. Modlitba chvál je neskutočným darom. Máme možnosť ísť „srdce na srdce“ s Bohom, kedy sa nám ponúka, aby naše srdce bolo otvorené iba preňho. A myslím, že to bolo cieľom pátra Juraja, aby sme nehľadeli na naše problémy, ale chválili Pána otvoreným srdcom a odovzdali mu úplne všetko, pretože ako sa spieva v jednej piesni „nepriateľa zničí, vraha porazí, kým mu zaznieva spev víťazný“... Deň sa postupne chýlil ku koncu, ale program pokračoval blokom otázok a odpovedí, v ktorom vdp.J.Pluta, Mons. P.Brodek a vdp.A.Gubala zodpovedali na všetky otázky, či to bola problematika uzdravenia rodových koreňov, daru proroctva alebo mágie. Slávenie sv. omše, ktorú celebroval Mons. Viliam Judák, sa stalo vyvrcholením celého dňa. Na záver náš nitriansky biskup veľmi pekne podotkol: „Nemusíte sa ospravedlňovať za tie zdvihnuté ruky a za to, že vás označujú za charizmatických. Charizma je vyšší dar Ducha Svätého a ten potrebujeme všetci. Pokiaľ budete nositeľmi týchto darov, tak budem rád medzi vás prichádzať, a aj všetci ostatní, pretože v Cirkvi je to nutné. Bez toho to nejde. Zdvihnuté ruky sú symbolom toho, že sa nespoliehame len na seba, ale na Božiu pomoc.“

Eva Koprdová
CHARIZMA 3/2010