V sobotu 4. júla pokračovala v Ríme 38. celonárodná charizmatická konferencia v priestoroch Olympijského štadiónu za prítomnosti členov Obnovy v Duchu Svätom z Talianska, hostí z katolíckych charizmatických združení z ďalších krajín. Stretnutia sa zúčastnili traja kardináli (Koch, Sandri a Bagnasco), delegáti iných cirkví: biskupi koptskej a sýrskej pravoslávnej cirkvi (mons. El Soryani a mons. Eugenio Aydin), delegát anglikánskeho spoločenstva (reverend David Moxon), švédsky luteránsky biskup (dr. Jonas Jonson) a kazateľ z letničného spoločenstva (Giovanni Traettino). S osobnými skúsenosťami s charizmatickou obnovou sa zdieľali Vittorio Aliquo z Palerma - jeden z pamätníkov vzniku charizmatického hnutia pred päťdesiatimi rokmi a sedemnásťročný mladík zo Senigallie, ktorý opísal svoj úspešný boj so závislosťou na drogách. V rámci modlitby, svedectiev, reflexie nad príspevkami prednášateľov vystúpili viacerí predstavitelia Obnovy v Duchu Svätom v rámci Talianska. Zhromaždeniu sa prihovoril aj arcibiskup Nunzio Galantino, generálny sekretár Konferencie biskupov Talianska. Stretnutie na Olympijskom štadióne vyvrcholilo slávením eucharistie, ktorú celebroval kardinál Angelo Comastri, vikár Svätého Otca pre mesto Vatikán.
Pápež František približne v pol hodinovom príhovore podal historický prehľad o vzniku a zmysle charizmatického hnutia. Nadviazal na minuloročné stretnutie s charizmatikmi na olympijskom štadióne. Hovoril o charaktere Charizmatickej obnovy v duchu skúsenosti kardinála Suenensa, ktorý ju nazval „prúdom milostí“, ktorý by sa mal rozšíriť na celú Cirkev a splynúť s ňou ako rieka pri vstupe do oceánu.
Upozornil aj na nebezpečenstvá, ktorým sa Obnova musí vyhnúť, ako je napr. vytváranie organizovaného hnutia, sústredeného na seba samé. Opäť pri tom citoval slová kardinála Suenensa z roku 1975: „«Nie je to špeciálne hnutie, Obnova nie je hnutím vo všeobecnom sociologickom zmysle, nemá zakladateľov, nie je homogénne a zastrešuje veľmi pestrú skutočnosť, je to prúd milosti, obnovené vanutie Ducha na všetkých členov Cirkvi, laikov, rehoľníkov, kňazov a biskupov. Je to výzva pre nás všetkých. Človek sa nezačleňuje do Obnovy, ale skôr Obnova sa stáva našou súčasťou, keď prijímame milosť, ktorú nám ponúka.» Tu kardinál Suenens hovorí o zvrchovanom diele Ducha, ktorý bez ľudských zakladateľov vzbudil prúdenie milosti v roku 1967. Obnovení mužovia a ženy, ktorí keď prijali milosť krstu v Duchu Svätom, ako ovocie tejto milosti dali život združeniam, komunitám, školám vzdelávania, evanjelizačným školám, rehoľným kongregáciám, ekumenickým spoločenstvám, spolkom pre pomoc chudobným a núdznym.
Toto prúdenie milosti má dve medzinárodné organizácie uznané Svätou stolicou, ktoré mu slúžia a slúžia všetkým jeho prejavom v celom svete, ICCRS (Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy - International Catholic Charismatic Renewal Services) a Katolícke bratstvo (Catholic Fraternity of Charismatic Covenant Communities and Fellowships).“
Svätý Otec ďalej hovoril o jednote, ktorá neruší rozličnosť. Povedal: „Existuje, drahí bratia a sestry, jedno veľké pokušenie pre leadrov - ja preferujem skôr výraz služobníci. A toto pokušenie služobníkov prichádza od démona. Je to pokušenie uveriť vo vlastnú nenahraditeľnosť, a to v akejkoľvek pozícii. Démon takýchto ľudí vedie k tomu, aby chceli byť tými, ktorí komandujú, sú stredom, a tak postupne skĺzavajú do autoritárstva, personalizmu a bránia komunitám obnoveným v Duchu žiť. Toto pokušenie ukazuje určitú pozíciu ako večnú, takže tí, ktorí ju zastávajú, sa považujú za nezastupiteľných. Vedie to k určitej forme moci a nadraďovania sa nad druhými. Majme v tom jasno: jediným nenahraditeľným v Cirkvi je Duch Svätý a Ježiš je jediný Pán!“ Dodal: „Je vhodné, aby všetky služby v Cirkvi boli na dobu určitú, nie doživotné. Tak je tomu v niektorých štátoch, kde vládne diktatúra. Ježiš však hovorí: »Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.« Zmienené pokušenie je teda od diabla a robí zo služobníka pána. Ak sa zmocníš nejakého spoločenstva, skupiny toto pokušenie strháva do samoľúbosti... Koľko len je pokušení, ktoré spôsobujú bolesť spoločenstvám, ohraničujú preukazovanie dobra a robia z nich niečo na spôsob nevládnych organizácií. Prepáčte mi, ale poviem to: koľko leaderov- vedúcich sa naparuje? Moc privádza k samoľúbosti! A dáva ti pocit, že môžeš všetko. Môžeš skĺznuť i do kšeftu, pretože diabol vždy vstupuje skrze peňaženky, to je jeho vstupná brána.“
Členov Charizmatickej obnovy pápež František vyzval ku konkrétnej angažovanosti vydávaním svedectva v rodine, na pracovisku, v spoločenskom živote, vo farnostiach, v modlitbových skupinách, spolu so všetkými ostatnými: „Prežili ste skúsenosť Obnovy. Zdieľajte ju v Cirkvi. Veľmi dôležitou službou, tou najdôležitejšou, ktorú možno v Cirkvi preukazovať, je pomáhať Božiemu ľudu k osobnému stretnutiu s Ježišom Kristom, ktorý nás mení v nových mužov a nové ženy. V malých, skromných skupinkách, ktoré sú účinné, pretože v nich pôsobí Duch Svätý. Nehľaďte toľko na organizovanie veľkých zhromaždení, u ktorých to často končí, ale na vzťahy plynúce zo svedectva v rodine, v práci, v živote spoločnosti, vo farnosti, v modlitbových skupinách, so všetkými. A tu vás prosím, buďte iniciatívni pri vytváraní zväzkov dôvery a spolupráce s biskupmi, ktorí majú pastoračnú zodpovednosť za vedenie Kristovho tela, vrátane charizmatickej obnovy.“
Za osobitnú úlohu a potenciál charizmatickej obnovy označil ekumenizmus a úsilie o jednotu: „Vy charizmatici máte jednu osobitnú milosť modliť sa a pracovať pre jednotu kresťanov, pretože toto prúdenie milosti prechádza všetkými kresťanskými cirkvami, jednota kresťanov je dielom Ducha Svätého a musíme sa modliť spoločne. Duchovný ekumenizmus, ekumenizmus modlitby. – Ale, otče, môžem sa modliť s evanjelikom, s pravoslávnym, s luteránom? – Musíš, musíš! ... Všetci sme prijali ten istý krst, všetci kráčame po Ježišovej ceste...“ O jednote kresťanov hovoril Svätý Otec aj v zmysle tzv. „ekumenizmu krvi“, pričom spomenul viaceré príklady spoločných mučeníkov: nacistami popraveného katolíckeho kňaza i evanjelického pastora pod tou istou gilotínou, egyptských koptov zavraždených na pobreží Líbye, ako aj skupinu ugandských mučeníkov z konca 19. storočia, ktorú tvorili na polovicu katolíci a anglikáni. „Prepáčte, nepohoršite sa, sú to naši mučeníci!“ – povedal pápež František prítomným.“ Pápež František povzbudil charizmatické spoločenstvá k organizovaniu seminárov o živote v Duchu spoločne s ostatnými kresťanskými charizmatickými kruhmi pre tých bratov a sestry, ktorí žijú na ulici aj pre bratov, ktorí sú odsúvaní na okraj toľkými utrpeniami života. „Tiež oni v sebe majú Ducha, ktorý nabáda, aby niekto zvonku otvoril bránu,“ poznamenal pápež. Členov charizmatickej obnovy napokon pápež František pozval na ďakovnú oslavu na Námestí sv. Petra v roku 2017, pri 50. výročí počiatku Obnovy v Duchu Svätom: „Stretneme sa, aby sme poďakovali Duchu Svätému za dar tohto prúdu milosti, ktorá je tu pre Cirkev a pre svet, a aby sme oslavovali tie úžasné veci, ktoré Duch Svätý vykonal v priebehu týchto 50 rokov, keď zmenil životy miliónov kresťanov“.
Bohumil Petrík, CNA
CHARIZMA 3/2015
foto: Bohumil Petrík, CNA
Vaše komentáre, postrehy, otázky môžte posielať na:
kchoslovenska@gmail.com
Katolícka charizmatická obnova Slovenska. Texty prispievateľov neprechádzajú jazykovou a štylistickou korektúrou.