Nemohli sme sa tváriť, že sa nás to netýka

Najohrozenejším národom sveta sú v súčasnosti Sýrčania. Kresťanské rodiny sú donútené Talibanom opustiť vlasť a domovy pod vyhrážkou zabitia, mnohým utečencom vyvraždili celé rodiny, zničili kostoly - pretože sú kresťania. Tisíce obyvateľov Sýrie si snaží zachrániť holý život útekom z vojnou zničených domovov. Cirkev si uvedomuje vážnosť situácie. Pápež František povedal, že všetky farnosti, náboženské spoločenstvá, kláštory a azylové domy v Európe, Vatikán nevynímajúc, by mali prijať rodiny utečencov ako súčasť blížiaceho sa Roku milosrdenstva. V obci Výčapy-Opatovce sa stretli ľudia, ochotní pomáhať. Pod vedením dekana farnosti Petra Brenkusa, ktorý nám poskytol rozhovor, založili občianske združenie Pokoj a dobro - pomoc utečencom.

Téma utečencov a ich prijatie na Slovensku rozdelila obyvateľov. Mnohí majú paniku a strach alebo sa snažia vyhnúť tejto problematike. Ako vzniklo rozhodnutie založiť občianske združenie na pomoc utečencom?
Priviedli nás k tomu vonkajšie okolnosti aj vnútorné volanie k tejto službe. Pán Boh nás robí citlivých na to, čo od nás potrebuje. Pred niekoľkými mesiacmi, ešte vtedy, keď panika okolo celej migračnej vlny nebola taká intenzívna, sme založili občianske združenie Pokoj a dobro - pomoc utečencom. Nemohli sme sa tváriť, že sa nás to netýka. Každý človek, či už chce alebo nechce, musí k tomu zaujať postoj. My vychádzame z toho, čo hovorí Božie slovo v liste Galaťanom. Apoštol Pavol povedal: „Robme dobre všetkým, najmä však členom rodiny veriacich.“ To je princíp, z ktorého vychádzame. V celých tých zástupoch, ktoré sem prichádzajú, sú jednak ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, migranti - ekonomickí utečenci, ktorí idú za lepším životom, hľadajú lepšie ekonomické možnosti pre svoj život, ale sú tam aj utečenci, ktorí odchádzajú z donútenia, nie preto, že by chceli. Je potrebné rozlišovať - migranta a utečenca. Aj medzi utečencami sú dve skupiny. Jdna skupina, ktorá uteká pred vojnou a druhá - týka sa zvlášť kresťanov, poprípade iných náboženských menšín, ktoré utekajú pred náboženským prenasledovaním, a toto je naša cieľová skupina, na ktorú sa chceme zamerať. Treba si uvedomovať ten rozdiel medzi migrantom a utečencom. Samozrejme, nemôžeme pomôcť všetkým a ani sme nevedeli, či budeme mať možnosť nejako pomôcť. Začali sme sa schádzať, organizovať. Tak sa to zrodilo.

Sú vo vašom občianskom združení aj laici?
Áno, prevažne laici. Ja som tam vlastne jediný kňaz, aj keď viacerí kňazi sa pripojili a sú ochotní pomôcť rozličným spôsobom. Ale je to v prevažnej miere laická záležitosť.

Ak by niekto chcel podporiť vašu snahu pomôcť utečencom, aký spôsob je najvhodnejší?
Je niekoľko možností. Na našej stránke www.pokojadobro.eu sú niektoré informácie o nás. Určite pomoc potrebujeme. Ľudia môžu pomôcť ponukou ubytovania. Nemusí to byť vyslovene len „čistá charita“, že ten človek bude znášať náklady na prevádzku, napríklad nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorú poskytne na ubytovanie nejakej rodine. Samozrejme, môže ponúknuť ubytovanie aj za nekomerčnú cenu. Aj takáto pomoc má význam. Stále je to služba. Pokiaľ ide o ubytovanie, jedná sa o Nitru a okolie do 50 kilometrov. Je to urgentná vec. Môžu pomôcť tiež zariadením do domácnosti. Ak má niekto napríklad zvyšný bicykel alebo iné veci, ktoré by sa mohli zísť ľuďom, prichádzajúcim v zime prakticky skoro bez ničoho. Potom v miestach, kde budú ubytovaní, potrebujeme dobrovoľníkov na vytvorenie podporného tímu. Je mnoho situácií, ktoré tí ľudia potrebujú pomôcť riešiť. Predstavte si, že v cudzej krajine prídete do obchodu a chcete kúpiť cukor, ale vy neviete, ktorý je cu-kor. Chcete kúpiť múku, ale vy neviete kúpiť múku, lebo je zabalená. Niekto vám to musí ukázať, lebo nerozumiete nápisu na obale. Máme k tomu tlmočnícky tím. Niektorí sa budú vedieť dohovoriť anglicky, niektorí nie. Všetci prichádzajúci utečenci sú zaradení do integračného procesu, zo zákona povinného pre všetkých žiadateľov o azyl. Tí, čo azyl získajú doplnkovou formou, učia sa jazyk a iné veci hrami, aby mohli žiť v tejto spoločnosti. Trvá to istý čas, no hlavne na začiatku bude treba viac dobrovoľníkov, ktorí budú pomáhať, okrem odbornej pomoci, pri začleňovaní do miestnych spoločenstiev, do každodenných vzťahov.

Pôsobíte len tu vo farnosti, alebo máte vytvorené aj nejaké pobočky?
Vo Výčapoch-Opatovciach občianske združenie vzniklo, tu je hlavný tím, ale samozrejme, to ubytovanie nechceme dať na jedno miesto. Utečenci by mali byť distribuovaní do okolia. Ak prídu viacerí v nejakej skupine, budú zaradení do jednej oblasti, aby mohli používať svoj jazyk. Aby sa zaradili ľahšie, umiestnia sa do jednej dediny tak dve, tri rodiny. Pretože je tam integračný proces, musia chodiť na vyučovanie, majú sociálne poradenstvo, a to by sa nedalo uskutočňovať, ak by boli roztrúsení kade tade. Tak by to malo byť aspoň v prvej fáze.

Prebieha zatiaľ len fáza príprav, alebo už prišli nejaké rodiny?
Už sú utečenci na Slovensku v integračných centrách. Je to pár desiatok ľudí, ktorí sú v okolí Bratislavy, Košíc a Žiliny, kde má Slovenská katolícka charita zriadené integračné centrá. My tu momentálne žiadnych nemáme. Sú to prípravné záležitosti.

Mnohí obyvatelia Slovenska majú zatiaľ skôr obavy z prijatia utečencov, robíte aj osvetu?
Áno, príprava pôdy, hlavne tej lokálnej, je dôležitá. Budeme mať stretnutie s občanmi o niekoľko týždňov. Momentálne máme výstavu fotografií slovenského fotografa Antona Friča, ktorý navštívil niekoľko utečeneckých táborov. Nie nejaké depresívne fotografie, ale sú tam napríklad fotografie, ako deti vítajú nový rok v utečeneckom tábore. Treba vysvetľovať ľuďom, že každý, kto žije na Slovensku, kto sem príde, musí byť v súlade so zákonom a koordináciou vlády, aby tu nevznikla nejaká ilegálna činnosť. Vláda nedá azyl nikomu, kto nesplní určité bezpečnostné kritériá. Na Slovensku máme veľmi prísnu azylovú politiku. Ľudia môžu byť pokojní. Ak je tu niekto so súhlasom vlády, tak je preverený Slovenskou informačnou službou a inými bezpečnostnými zložkami.

Sú to kresťania ako my, alebo majú niečo z kultúrneho hľadiska odlišné?
Viera je všade rovnaká. To, že majú iný obrad a inú kultúru, je samozrejmé. Je to iný národ, iný kraj, iná kultúra, iná história, ale vieru máme spoločnú. Čisto teoreticky máme rovnakú vieru, ibaže oni majú zvyčajne trochu pevnejšiu.

Čo by ste chceli odkázať ľuďom na Slovensku?
Treba počúvať Božie slovo. Nedá sa uhnúť. Eschatologická reč Pána Ježiša: „Bol som hladný, dali ste mi jesť, bol som smädný, dali ste mi piť, bol som pocestný a prichýlili ste ma...“ Toto je tá situácia. Záleží na tom, aký je výsledok nášho konania. Keď som na túto tému hovoril v kostole, jeden človek z farskej rady povedal, že či nás teraz nebudú farári vydierať, že nedajú rozhrešenie, lebo nie si dobrý kresťan, ak nechceš utečencov. Horšie je to! Pán Ježiš nás „vydiera“! To je tá vec, že sám Pán Ježiš nás „vydiera“ eschatologickou rečou.

-aj-
CHARIZMA 3/2015

foto: reuter