Turíce povolávajú slúžiť

V jednej knihe známeho protestantského autora o Duchu Svätom boli mnohé kapitoly motivačné, vysvetľujúce, prisľubujúce, ale celé sa to nieslo v štýle – mať čosi z Ducha Svätého pre seba, mať zážitok, príjemný pocit, stav. Autor ubezpečoval, ako to mne pomôže, ako to mňa zmení, ako sa mne vylepší nálada, výzor, život.

Iste, na tom, že máme mať zážitok s Duchom Svätým, nie je nič zlé ani slabé, veď tak sa všetko začína, hlavne osobný vzťah k Duchu Svätému. Zážitok však nie je cieľ. Tu platí stará známa zásada. Netreba sa v prvom rade pýtať - Čo Duch Svätý pre mňa urobí? Alebo skôr – Ako a k čomu si ma použije a povedie?
Turíce neboli cieľ a konečná pre apoštolov. Ježiš tým nedáva odmenu v pocitoch radosti, zážitkoch a nadelenia chariziem. Ide o nový začiatok v novom povolaní k službe.
O Ježišovi sa už v proroctvách hovorilo ako o tom, kto je v službe. Prorok Izaiáš hovorí – Hľa, môj služobník... Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.(Iz 42, 1) Ježiš toto slovo potvr-dzuje, keď číta v synagóge – Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.(Lk 4, 18-19) Ježiš kráča v spoločenstve Ducha Svätého nie pre svoje vlastné zámery, ale pre službu. Jeho slová pri poslednej večeri – Dal som vám príklad, ... (Jn 13, 15) sú výzvou Turíc. Potrebujeme znovu vykročiť v službe. Pán je nám doslova „Cestou“.
Aby sme tento vzor mohli uskutočňovať, naplniť, potrebujeme Ducha Svätého, ako hovorí sv. Cyril Alexandrijský – To je on: Duch pravdy, Paraklet, zoslaný zmŕtvychvstalým Kristom, aby nás pretvoril podľa jeho podoby. Bez Ducha Svätého sa stáva služba len bezduchá starosť o niečo.
Ježiš sa modlil za svojich učeníkov – Posväť ich pravdou. (Jn 17, 17) Duch pravdy je posväcujúca sila, ktorá má toto pretvorenie do podoby Krista uskutočniť, a je zároveň ich vysvätením na službu. Benedikt XVI. k danej téme poznamenal – Pravdou je v konečnom dôsledku sám Kristus. Učeníci sa musia ponoriť do Krista, musia sa doň takpovediac „prezliecť“, aby mali účasť na jeho posvätení, na jeho kňazskom úrade, na jeho obete.
Keď Ježiš po vzkriesení vstupoval do večeradla, prichádzal k apoštolom s novým povolaním – Poď za mnou!, ktoré sa čiastočne mení na výzvu – Poď vo mne!
Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.“(Jn 20, 21-22) Toto sa stalo za zatvorenými dverami večeradla, na Turíce sa zjavuje navonok a otvára dvere, aby apoštoli vyšli v službe von. Apoštoli si nemajú nechať to, čo zažili s Duchom Svätým, sami pre seba v pocite výnimočnosti, svätosti, v stave vyvolenosti opojenia. Nemajú sa od nedokonalých oddeliť ako od nezasvätencov. Sv. Cyril Jeruzalemský sa vyslovil – Duch Svätý prichádza spasiť, liečiť, vyučovať, napomínať, posilňovať, utešovať, osvietiť myseľ. Tieto účinky pôsobia predovšetkým v duši, ktorá ich prijíma, a potom jej prostredníctvom taktiež v ostatných.
Neskôr, po Turíciach, sa dialo práve prostredníctvom apoštolov mnoho divov. Čo sa bude diať po Turíciach prostredníctvom našich životov?
Nezabudnime – Každý dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. (1.Kor 12, 7) Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti. (1. Pt 4, 10)

Juraj Pluta
CHARIZMA 2/2013