Radosť

Druhé ovocie Svätého Ducha je radosť.

Bolo by iste povzbudzujúce, aby celý nasledujúci výklad oplýval kresťanským optimizmom, radosťou. Položme si však otázku, kde je zdroj radosti pre človeka? Zaiste máme medzi sebou ľudí, ktorí od prirodzenosti s optimizmom pozerajú na život, a na druhej strane sú ľudia s inou predispozíciou. Napriek tomu kresťan by mal vnášať do prostredia kresťanskú radosť. Svätá Mária Mazzarellová hovorievala svojim spolusestrám: „Srdce patrí vám, to môže aj nariekať, ale tvár patrí blížnemu.“ Zaiste, ak je srdce plné radosti, radosti Ducha Svätého, je to poznať aj navonok, na tvári človeka. Aj keď sú okolnosti života pre nás ťažšie, aj vtedy je možné prežívať i vyjadrovať radosť Ducha Svätého. Božie Srdce sa stáva prameňom spásy pre všetkých, ktorí uveria v Ježiša. Je prameňom Božej lásky, ktorá sa vteľuje a stáva viditeľnou v našom živote, a zároveň je v nás prameňom Božej radosti. O tom hovorí Pán Ježiš v Evanjeliu sv. Jána: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia... Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“ (Jn 15,8-11) Tu je prameň, ku ktorému sa v Duchu Svätom skláňame, aby sme „čerpali vodu s radosťou z prameňov spásy“. (Iz 12,3)
Prvý krok k Božej radosti vychádza z čistého svedomia. V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie... Radosť z oslobodenia od hriechu nie je teda len našou osobnou radosťou, ale je to radosť všetkých tých, ktorí sú už oslávení v nebi. Je to radosť celého neba. Radosť Ducha Svätého, ktorá sa prejavuje v čistom svedomí, má svoj pôvod a aj zavŕšenie vo večnej radosti v nebeskom kráľovstve. Oslobodenie od hriechu nám umožňuje radostne dýchať a byť skutočne trvalo vnútorne i navonok veselí, radostní. Svätý Dominik Sávio hovorieval kamarátom, ktorí chceli patriť do družiny veselosti, že: „naša veselosť pramení z čistého svedomia“; čiže v družine jasne definovali, že tu nejde len o úsmev navonok, ale poukazovali na to, čo je dôvodom tohto úsmevu, odkiaľ vychádza ich radosť.
Druhý krok k Božej radosti je krok k Božiemu zjaveniu, k Božiemu slovu. Keď sa Pán Ježiš modlí za svojich apoštolov, za ich trvalú a úplnú radosť, hovorí: „Dal som im tvoje slovo...“(Jn 17,14) a prorok Jeremiáš vyznáva: „Tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov.“ (Jer 15,16) Človek, ktorý sa živí Božím slovom, spoznáva, že z neho pramení radosť Ducha. Keď sa stretávame pri stole Božieho slova spoločne pri slávení Eucharistie alebo súkromne, berúc do rúk Božie slovo, vždy je to pre nás čas Božieho oslovenia, čas Božej pravdy i čas Božej radosti. Poznáme veľa svedectiev o tom, ako Božie slovo vlialo do ľudskej duše radosť spolu so vzrastom Božieho kráľovstva v nás. Zaiste, skúsenosť s Božím slovom vo chvíľach, keď potrebujeme osvetliť cestu pri riešení rôznych životných situácii alebo jednoducho, keď sa Boh prihovára k nášmu srdcu, to všetko podnecuje v nás vôľu denne brať ´slovo´ do svojich rúk a ním sýtiť svoju dušu.
„Kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma“, je zároveň povolaný, aby ho aj uskutočňoval. (Porov. Mt 13,20) Vtelené Božie slovo, Ježiš Kristus, nás privádza k radosti z ovocia Božieho života.
Keď Pán Ježiš hovoril k apoštolom, a oni uverili a prijali za svoje jeho slovo, vždy za tým nasledovala radosť z naplnenia Božích prísľubov. Keď poslal svojich dvanástich alebo neskôr sedemdesiatich dvoch učeníkov vystrojených Božou mocou ohlasovať evanjelium, a oni sa natešení vrátili a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene“ (Lk 10,17), cítili, že Božie slovo sa napĺňa v ich živote. Z tohto slova na nás dýcha svedectvo o radosti z Božích skutkov, ktorých aj my môžeme byť osobne účastní. Každé zachytenie prejavu Božej moci obveseľuje srdce človeka a napĺňa ho radosťou Ducha Svätého.
Podobne, mnohé vyprosené milosti skrze modlitbu, sú príčinou našej radosti. „Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná“ – zaznieva v evanjeliu sv. Jána (16,24). Vždy to poteší srdce, keď počujeme radostné svedectvo o tom, ako sa zázračná Božia milosť dotkla po modlitbe niektorej zranenej duše či chorého človeka.
Radosť z Boha je naša sila. Je to vnútorný jasot, ktorý je rovnaký v čase veselosti i zármutku. Je to trvalá vnútorná hlboká radosť - radosť Ducha Svätého, ktorú nám svet nemôže dať, ale ani vziať. Je to radosť sv. Františka, ktorý objavil Boha a jeho krásu v jednoduchosti a chudobe. Je to radosť Matky Terezy, ktorá skláňajúc sa k úbožiakom, odkázaným na pomoc iných, slúžila im s radostným duchom a s vďačným srdcom. Pritom sa vyjadrila, že „radosť je sieť, do ktorej môžeme chytať duše“. To je radosť Matky Božej, ktorá u Alžbety vyspievala, aké veľké veci jej urobil ten, ktorý je mocný. To je radosť apoštolov, ktorí sa natešení vracali z veľrady, že mohli trpieť pre Kristovo meno. To je radosť z Boha, ktorý je v srdci trvalo prítomný. To nie je radosť s príchuťou svetských radovánok - ony ju len môžu dopĺňať, ale jej prameň je v Bohu, v Duchu Svätom.
Radosť Ducha Svätého je ovocím dôkladného načúvania Božiemu hlasu, vnímania podnetov Ducha i ochotné a radostné odpovedanie na Božie výzvy. Kresťan, nesúci radostnú zvesť evanjelia v srdci, naplnenom Božím Duchom, sa stáva milým svedectvom pre svet.

Peter Brodek
CHARIZMA 2/2013

foto: V.Pavlík