Ovocie Ducha

V Prvom liste Korinťanom (13) nachádzame hymnus na lásku, zaradený medzi kapitolami o duchovných daroch(12) a ich používaní (14), iste nie náhodou. Božia láska je stredobodom pravej služby. Je osou i najlepšou cestou k darom i ovociu Božej milosti. Láska je Božou podstatou, a láska Ducha Svätého nám otvára cestu k mnohorakému ovociu Ducha. V predchádzajúcich myšlienkach som zdôrazňoval potrebu konať dobré dielo, ale ono je len vtedy dobrým, keď má v sebe ten zlatý punc Božej lásky, ktorou môžeme ozdobovať Boží obraz hlboko vtlačený do nášho života. „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. ...Boh je láska.“ (1Jn 4,7-8) V Bohu sa zúčastňujeme na jej prijímaní i odovzdávaní. Každý človek je obdarený Božou láskou i schopnosťou milovať.

Pred časom jeden kňaz rozprával udalosť, ako určité obdobie bol blízkym svedkom ťažkého zápasu o život očakávaného dieťatka. Jeho matka počas tehotenstva bola informovaná o vážnych poškodeniach, a podľa lekárov bolo len otázkou času, kedy ho potratí. Napriek tomu kňaz vysvetľoval i povzbudzoval oboch rodičov, aby boli ochotní všetko ponechať na vôľu Božiu. I za cenu, že ak aj dieťa príde na svet živé, bude sa možno potrebné celý život oň starať. Právo na zázrak života pochopíme iba vtedy, keď súhlasíme, aby sa uskutočnilo to, čo si praje Boh.
Dieťa sa skutočne narodilo, bolo to dievčatko, ale telesne tak postihnuté, že bolo odkázané na stálu opateru. Rodičia sa oň príkladne starali a mali ho veľmi radi. Po niekoľkých rokoch, pri jednej návšteve sa kňaz spýtal dievčatka, ktoré malo aj ďalších, zdravých súrodencov: „Keď vidíš svojich súrodencov behať a hrať sa, nie je ti ľúto, že ty s nimi nemôžeš?“ Odpovedala: „Nemôžem nič robiť, to je pravda, ale som šťastná, že môžem žiť a že ich všetkých môžem milovať.“
Položme si otázku, čo viac si človek môže priať, ako žiť a milovať Boha, ľudí i seba? Všetko ostatné, čo nám Boh k životu dáva je iste prejav jeho lásky, ale ten najväčší, najvyšší a najviac obohacujúci ľudské srdce, je práve schopnosť milovať.
Ak Duch Svätý dáva svoje ovocie do nášho srdca a na prvom mieste nám dáva lásku, dáva nám to najvznešenejšie, čo nám môže dať. Láska Ducha Svätého je láska, ktorá tvorí; láska, ktorá miluje nie preto, že sme hodní lásky, ale preto, aby sme jej boli hodní. Božia láska v nás chce vytvárať dobro, čoraz viac dobra. Samozrejme, láska môže mať rôzne podoby. Môže byť vyjadrovaná i prijímaná rôznymi spôsobmi.
Sv. apoštol Pavol v hymne na lásku jej privlastňuje kvality, o ktoré sa môžeme všetci usilovať. Hovorí, že láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (Porov. 1Kor 13,4-7)
Podobne sa vysvetľuje i prekladá prvé ovocie Božieho Ducha, láska, v náväznosti na ďalšie ovocie. Čiže preklad by mohol znieť aj nasledovne: „Ovocie Ducha je láska, ktorá je radostná, pokojná, zhovievavá, trpezlivá, láskavá, dobrotivá, verná.“
Obrazne povedané, láska je ako prameň. Voda, ktorá prúdi z prameňa, môže mať rôzne prívlastky podľa chuti, minerálov, teploty či sfarbenia, ale vždy občerství. Tak aj láska Božia vždy občerstvuje srdce človeka, lebo pramení z Božieho srdca a vlieva ju do našich duší Duch Svätý. Nuž prosme Ducha, aby sme jej mali vždy dostatok i v jej rôznych prejavoch, aby nik z nás ani z našich blížnych nebol chudobný na lásku. Nech nás vždy a vo všetkom podnecuje láska Kristova, láska Božieho Ducha!

Peter Brodek
CHARIZMA 1/2013