Jedno srdce pulzuje v každom z nás

Spoločenstvo Obnovy v Duchu Svätom na Kalvárii v Nitre vzniklo v jubilejnom roku 2000, spontánne v jeden deň dve sestry – Alenka Stýblová a Gabi Hanáková, nezávisle na sebe dali podnet na vytvorenie rodinného spoločenstva.

Časť členov, po absolvovaní seminára Obnovy v Duchu Svätom, vytvorila nové spoločenstvo. Počas rokov sa počet členov menil, v súčasnosti je nás šestnásť. Vedúca spoločenstva Gabi má v „zálohe“ tri sestry, ktoré sa vo vedení striedajú - Editku, Ľudku a Sylviu.
Najstarší brat je sedemdesiatosemročný Viktor Drinka. On a jeho manželka Idka patria do zakladajúcej časti spoločenstva spolu s Ľudkou Romanovou. Pán našu sestru Idku prvú povolal do večnosti, po niekoľkých rokoch odišla do Božích rúk ďalšia naša sestra Hanka Kollárová.
Stretávame sa v Kaplnke Božieho Milosrdenstva, u Misijných sestier Kráľovnej apoštolov - SRA. Celé obdobie aj s odstupom času zažívame stálu prítomnosť Božej Prozreteľnosti, Pán spája naše životné cesty od začiatku do dnešných dní.
Prvé stretnutie veľmi ovplyvnilo Božie Slovo, ktoré sme otvorili a často si ho pripomíname – Sk 4, 32-37- Život prvej kresťanskej komunity verš 32: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“ A my všetci vnímame, cítime, že naozaj, reálne, v tomto svete, v dnešných časoch Božie Slovo je živé v nás a to „jedno srdce“ pulzuje v každom z nás.

Čo mi dáva spoločenstvo?
(Odpovedajú členovia spoločenstva.)

Alenka: Nadobudla som silnú dôveru a spoľahnutie sa v modlitbu k Duchu Svätému, prežívam úprimnosť sestier a bratov v jednomyseľnej modlitbe, za dar milosti považujem modlitbu príhovoru, v ktorej cítim prítomnosť a moc Božiu. Naše vzájomné priateľstvo a vzájomné porozumenie ma povzbudzuje.
Alenka je matkou a starou mamkou veľkej rodiny, viac ako štyridsať rokov je organistkou na Kalvárii, spolu s manželom v dennej službe Bohu hudbou a spevom. Vo farnosti nepostrádateľná.

Ľudka: V spoločenstve prežívam silné duchovné puto, sila spoločnej modlitby je Božou silou a každé stretnutie v kaplnke je novou silou pre mňa a tú si odnášam do problémov a starostí života. Moja viera sa upevňuje a silu, ktorá ma napĺňa, rozdávam v rodine a. všetkým ostatným. Teším sa, že sme veľká duchovná rodina, delíme sa o radosti aj starosti a  prežívame ich spoločne.
Ľudka učila sestričky SRA z Indie slovenčinu a tiež “Ružové“, klauzúrne sestry - Služobnice Ducha Svätého, Verbistov - kňaza z Poľska a bohoslovcov z Indonézie. Dva roky je v službe modlitby pred svätou omšou v Hospici.

Sylvia Šuňová: Som rada, že viem, kam patrím. Cítim pomoc Ducha Svätého, prežívam spolupatričnosť, v spoločenstve sme duchovne na jednej vlnovej dĺžke. Za tým všetkým je veľká sila, skutočná a reálna – výsledok modlitby, a to je život, ktorý žijeme, keď dokážeme žiť Božie Slovo. Učíme sa spoločne, ako ho žiť. Náš život sa stáva plnším, naplnený Božím pokojom.
Sylvia sa obetavo stará o našu chorú sestru v spoločenstve, pomáha synovi manželov zo spoločenstva tým, že mu finančne zabezpečuje knihy pre vysokoškolské štúdium, je veľmi obetavá v pomoci vo farnosti.

Editka Lacinová: Teším sa na každé stretnutie. Keď nemôžem prísť, chýba mi spoločenstvo, spoločná modlitba, vzájomné povzbudenie – to je hĺbka, ktorá v Božej prítomnosti udržuje moju vieru a dáva mi silu do života. Naše vzájomné vzťahy sú naplnené skutočnou ochotou a porozumením, láskavosťou a spolupatričnosťou.
Editka venuje svoje srdce Bohu a svojou obetavou láskou slúži celej rodine.

Mária Bachanová: Spoločenstvo, to je jednota, porozumenie aj bez slov, duchovné zjednotenie do takej spolupatričnosti, že si navzájom pomáhame, vychádzame si v ústrety a v niektorých chvíľach je duchovné pochopenie väčšie ako vo vlastných rodinách.
Marienka má zdravotné problémy, nehľadí na seba a celá sa obetuje pre svoju rodinu a pre ostatných. Pomáha často nad svoje fyzické sily.

Katarínka Dominková: Som rada, že niekde patrím, nie som osamelá vdova, okrem svojej rodiny, mám veľkú duchovnú a tá ma drží, navzájom sa povzbudzujeme, prežívame všetko spoločne, máme vzájomnú dôveru. Spolupatričnosť, vzájomná pomoc a ochota – to je moje dobíjanie v slabosti – mám istotu, že Boh, moje sestry a bratia v spoločenstve ma pozdvihnú a ja ich tiež, tak ako môžem.
Katarínka je tiché, obetavé, láskavé stvorenie plné Božej lásky a ochoty pomáhať.

Magdaléna Mináriková: V spoločenstve naberám pokoj v duši, ktrorý sa snažím rozdávať všetkým. Teším sa na každé stretnutie a čerpám v modlitbe za iných silu a ochotu ísť do života, v ktorom je toľko chorých ľudí na tele aj duši - pomáham tým, ktorým môžem.
Magduška je rehabilitačnou sestrou na dôchodku – má viac roboty ako mala v zamestnaní – je naše večne usmiate slniečko, ktoré nosí radosť svojou prítomnosťou. Chodí sa modliť do Hospicu.

Júlia Tóthová: Spoločenstvo vymodlieva pomoc a silu v opatrovaní chorých starších ľudí, napriek vlastným zdravotným problémom. Manžel má spoluúčasť na našom spoločenstve tým, že vždy dovezie Julku na stretnutie z Veľkej Doliny.
Julka je obetavá, ochotná pomôcť každému, kto pomoc potrebuje – nielen fyzicky ale aj materiálne. Sama chorá – rozdáva sa iným.

Manželia Mária a Juraj Vorošoví

Juraj: Myslím si, že človek nemôže zostať sám, má rásť vo viere, má niekde patriť. Spoločné riešenie záležitostí, ktoré primáša život v spoločenstve cez modlitbu, má veľký význam v mojom živote.

Mária: Spoločenstvo posilňuje moju odvahu do života. Spoločnou modlitbou a čerpaním síl zo Svätého Písma a vzájomnou lásku sa podporujeme navzájom. Posila v živote je veľmi potrebná, sám človek si často pripadá úbohý. Pre budúcnosť aj našich piatich detí je potrebné, aby aj oni žili svoj život v spoločenstve. Ináč by sa mohli stratiť.... ale môže sa to stať aj dospelým.

Gitka Štiffelová je chorá, dáva nám všetkým veľa optimizmu tým, že v tichu a pokore nesie svoj kríž a my sa snažíme pomáhať jej kríž niesť. Je pre všetkých zdrojom viery, ako môže človek milovať Boha v ťažkostiach. Gitka je milovaniahodný človek. Sestra Sylvia je v stálej pohotovotovosti pomôcť jej.
Mária Minarovičová prišla k nám do spoločenstva ako zrelý človek, ktorý dlhé roky žije Božiu Lásku a rozdáva ju všetkým. Má za sebou ťažké obdobie zdravotných ťažkostí, je pre nás všetkým zrojom dôvery v Božiu Milosrdnú Lásku.

Zuzana Hucíková: Spoločné prežívanie chvál, vždy veľké povzbudenie v Božom Slove, spoločné prosby a modliby za všetky rodiny spoločenstva, ale aj za nepoznaných, ktoré sa v spoločnom čase o 21hodine modlíme doma na diaľku, je pre mňa povzbudením, že môžem pomáhať a teším sa tomu.
Zuzanka sa modlí za ľudí pre každú potrebu, a tiež za duše v očistci.

Milka Šlosárová: Láska – vzájomná v spoločenstve a môj podiel v tom, že môžem svoju lásku pridať, mi dáva Božiu silu a a napĺňa ma Božím pokojom. Dáva mi do života vyrovnanosť a upevnenie vo viere. Nosím v sebe túžbu po službe modlitby príhovoru, ktorú by som chcela preniesť aj domov do rodiny.

Brat Viktor je naším veľkým vzorom obetavej lásky, je spoľahlivým pomocníkom sestier SRA, pomáha všetkým vo všetkom – vo vlastnej rodine, ale aj keď potrebujú pomoc Rómovia, ktorí si ho veľmi vážia. Smrť manželky Idky prežíval s Božou silou a pokojom. Náš Viki je obdivuhodný v ochote aj pomoci.

Gabi Hanáková: Naše spoločenstvo sa druhý rok nazýva spoločenstvo Krista Víťaza.
Učím sa počúvať Božiu vôľu, vnímať vanutie Ducha Svätého a plniť a vykonávať to, čo chce odo mňa Boh. Spoločenstvo aj ľudia mimo neho s ktorými sa stretávam, ma naučili hlavne načúvať ich srdcom, celou bytosťou..
Dva roky máme pod „patronátom“ všetkých chorých, ktorých opatrujú v Hospici, sprevádzame ich modlitbami - aj tých, ktorí sa o nich starajú,.ako aj zamestnanci Charity.
Naše spoločenstvo má hlavné poslanie v modlitbe za chorých na tele i duši, sprevádzanie zomierajúcich.
Stále viac chápem, ako máme ľudí nasmerovať na Pána a neriešiť ich problémy, ale pomáhať im ako môžeme, odovzdávať ich do Božích rúk modlitbou – jednomyseľnou, mohutnou silou, v ktorej sa k Božej Milosrdnej Láske môže pridať aj tá naša ľudská. Každé srdce môže obsiahnuť veľa ľudí a zmestí sa doň každý, za ktorého sme sa modlili. Je to veľká Božia milosť a dar. Pri vzájomnom zdieľaní si uvedomujeme, ako veľkou mocou Duch Boží pretvára a vedie naše životy. Pomáhame si niesť navzájom kríže, ktoré sú vo všetkých rodinách. Keď je človek sám, nerastie, jeho viera nemohutnie... Pán nám prejavuje dôveru aj tým, že sme spoločenstvo, v ktorom prinášame obety za druhých – je to prejav lásky. Obohatení Duchom Svätým, plní radosti sa rozchádzame a tešíme na ďalšie stretnutie. Spája nás dôvera v Boha, že On je s nami. Áno, náš Boh a Pán je Víťaz, je našou Silou, Láskou a jediný, ktorý môže všetko. Sme vďační Bohu, že nám naše sestričky Kráľovnej apoštolov umožňujú mať stretnutia v ich kaplnke. Modlíme sa za ich kongregáciu, vyprosujeme im nové povolania, pomáhame im ako každý môže, prežívame ich radosti aj problémy spolu. Vytvárame Mariánsku rodinu a spoločná modlitba Korunky Božieho milosrdenstva o pätnástej hodine so sestričkami je duchovným začiatkom stretnutia nášho spoločenstva. Sme jedna veľká rodina. Zúčastňujeme sa svätých omší a adorácií v ich kaplnke, ktorá je už roky aj našou.

Gabika Hanáková
CHARIZMA 1/2012