Rozlišovanie a fungovanie spoločenstva Obnovy

Na otázky čitateľov časopisu Charizma, týkajúce sa rozlišovania a fungovania spoločenstva Obnovy, odpovedá páter Jozef Hegglin MSC.

Páter Jozef Hegglin MSC je katolícky kňaz pochádzajúci zo Švajčiarska. V súčasnosti pôsobí na Slovensku v Nitre. Ako misionár 15 rokov pracoval v tichomorskej krajine Kiribati.

Časopis Charizma je určený predovšetkým ľuďom, ktorí pôsobia v spoločenstvách Obnovy v Duchu Svätom. Máte nejaké skúsenosti s týmito spoločenstvami, spolupracujete s nimi?

Objavil som charizmatickú obnovu už v roku 1973. Vo viacerých krajinách, napr. Francúzsko, Švajčiarsko, Kiribati, som bol nielen členom, ale aj zakladateľom spoločenstiev. Tu, na Slovensku, som sa viackrát zúčastnil podujatí Obnovy v Duchu Svätom, ale nie som členom nejakého spoločenstva.


V spoločenstvách medzi ľuďmi často zaznieva otázka, ako sa dá zistiť, či má človek duchovný problém alebo trpí psychickou poruchou. Dá sa to rozlíšiť?

Všetci máme duchovné „problémy“, ktoré majú negatívny vplyv na druhých: sme napríklad precitlivelí alebo pyšní, či možno potrebujeme veľa pozornosti od iných, je nám ťažké niekomu odpustiť, atď. V spoločenstvách sa členovia naučia prijímať sa navzájom i so svojimi obmedzeniami, chybami, hriechmi. Kresťanské spoločenstvá nie sú skupiny, ktoré by nepotrebovali lekára. (Mt 9, 12)
Ale iná vec je, keď ide o psychickú poruchu, keď je v skupinke alebo v spoločenstve niekto, kto má napríklad poruchu osobnosti (narcisizmus atď.), neurózu alebo dokonca psychózu. Prítomnosť takého človeka môže paralyzovať alebo dokonca znemožniť život a rast spoločenstva. Nie je vždy ľahké rozlíšiť, o čo presne ide, nie je to však ani nevyhnutné. Ak prítomnosť niekoho má negatívny vplyv na spoločenstvo, potom treba niečo urobiť v záujme ochrániť život viery a lásky skupiny. Chorí ľudia môžu pôsobiť deštruktívne, môžu ju zničiť.


Ako pomôcť takému človeku? Čo robiť v situácii, ak má človek aj psychický aj duchovný problém?

Spoločenstvá Obnovy v Duchu Svätom nemajú terapeutický zámer, ale keď je medzi členmi skutočná láska, potom ich stretnutia pôsobia terapeuticky aj na úrovni duchovnej a aj psychickej. Je dôležité, aby malo spoločenstvo jasný zámer: zhromažďuje sa kvôli tomu, aby členovia predovšetkým rástli vo viere, v nádeji a v láske vďaka Božiemu Slovu, chválam, alebo majú ako ďalší cieľ aj evanjelizáciu, charitatívne činnosti, atď.
Niektoré spoločenstvá sú povolané ponúkať aj službu prosebnej modlitby nielen pre ich členov, ale tiež pre chorých a trpiacich. Táto služba nemusí byť poskytnutá počas stretnutia spoločenstva: môže to byť aj v iný deň alebo aspoň v inú hodinu tými členmi, ktorí majú zvláštne charizmy modlitby a lásky.


Môžu silné traumy z minulosti poznačiť aj duchovno človeka alebo len psychiku? Ako to riešiť - ako pomôcť?

Traumy sú vždy silné zranenia, ktoré poznačia nielen psychiku človeka ale tiež jeho duchovnú časť: pre mnohých je napríklad ťažké opäť dôverovať Bohu, ktorý ich nechránil. Často je „starý obraz Boha“ zničený. Vďaka Duchu Svätému, viere a láske bratov a sestier v spoločenstve, sa môže v srdci obete traumy stvárňovať iný obraz Boha, ktorý nikdy nie je taký, ako si ho predstavujeme. Uzdravenie tráum obyčajne potrebuje aj profesionálnu pomoc terapeuta. Pritom môže spoločenstvo byť dôležitým zdrojom, kde sa človek cíti prijatý a kde sa môže naučiť postupne dôverovať druhým i Bohu.


Často sú v spoločenstve odmietaní ľudia, ktorí majú psychický alebo duchovný problém. Ľudia v spoločenstvách sa im akoby vyhýbajú, boja sa ich prijať medzi seba. Je možné a vhodné, aby človek, ktorý má psychický alebo duchovný problém, chodil do spoločenstva , napríklad ak navštevuje exorcistu, u ktorého je v procese modlitieb exorcizmu?

Ľudia, ktorí nosia v sebe rôzne rany, alebo majú rozličné psychické poruchy, hľadajú lásku ešte viac ako druhí. Skupiny a spoločenstvá, kde je Božiu lásku cítiť, sú miestami, ktoré ich veľmi priťahujú. Ak sa niekto stane prekážkou pre život viery a lásky spoločenstva, je potrebné dať mu konkrétne hranice. Musí vedieť, aké správanie je akceptované a aké nie. Je to vždy ťažké, niekomu povedať, že niečo potrebuje zmeniť na jeho strane, aby mohol i naďalej byť prítomný na stretnutiach spoločenstva. Niekedy je dokonca potrebné požiadať ho, aby už neprišiel. Väčšinou trpiaci človek tomu nerozumie a opäť sa cíti ako nespravodlivo vylúčený alebo odmietnutý. Treba však pripomenúť, že spôsobiť niekomu bolesť alebo ho zraniť, nie je to isté, ako mu ublížiť a poškodiť ho. Aj chirurg zraňuje, keď robí bolestivý zásah na tele chorého, ale je to potrebné, keď ide o život. V láske a v pravde je potrebné spýtať sa, čo je to najlepšie nielen pre toho konkrétneho človeka, ale aj pre celé spoločenstvo.


Niekedy je dobré mať pravidlá ako postupovať, keď chce niekto nový do spoločenstva vstúpiť. Je spoločenstvo otvorené pre verejnosť, čiže pre všetkých, ktorí chcú prísť? Treba dostať povolenie pričleniť sa? Koná sa predtým pohovor?

Človek, ktorý navštevuje exorcistu, potrebuje veľa modlitieb. Keby počas stretnutia spoločenstva boli u neho prejavy Zlého, potom sa ho tento človek nemôže naďalej zúčastniť: celý čas modlitby by sa zameral na neho. S láskou mu to treba vysvetliť. Ale úžasné by bolo, keby sa skupina zaňho úprimne modlila.

Jarmila Králová
CHARIZMA 1/2015