Čo je útlak zlého ducha?

Odpovedá kňaz Anton Gubala

Boh stvoril človeka na svoj obraz. Na rozdiel od iných stvorení vo svete mu dal slobodu rozhodovania – slobodnú vôľu. Avšak následkom dedičného hriechu už nie je dokonalá. Zlý duch, ktorý veľmi nenávidí človeka pre jeho priateľstvo s Bohom, sa snaží ovplyvniť nás, aby sme sa nerozhodovali slobodne. Snaží sa oddeliť nás od Boha akýmkoľvek spôsobom a v ktorejkoľvek oblasti. Stačí mu slabá chvíľka, moment, kedy sa neriadime Božou vôľou, aby začal vyvíjať nátlak: veď to nič nie je, veď to robí každý, to nie je hriech, veď je to rozumné... Náš pohľad už nie je upriamený na Pána a jeho plán, ale začneme sa rozhodovať podľa toho, čo vyhovuje nám alebo podľa mienky okolia. A diabol začne postupne rozširovať svoje pole pôsobnosti, pričom svoj plán prispôsobuje našej povahe a prostrediu, v ktorom žijeme. Človek postupne otvára dvere diablovi a vylučuje zo svojho života Boha.

Pokušenie pozná každý z nás. Napadne nám nejaká myšlienka, alebo príde nejaká „ponuka“ zvonka. Vnímame všetky výhody, ktoré by sme z toho mali. Začneme sa rozhodovať. To je pokušenie.
Na rozdiel od pokušenia je útlak opakované pôsobenie v tej istej oblasti na nejaké slabé miesto človeka. Napríklad sa neviem zbaviť výbuchov hnevu, neovládnuteľný sex, porno, internet, túžba po postavení…
Diablovo pôsobenie je také rozsiahle, ako rozsiahle je prostredie, v ktorom žijeme. Každý z nás má slabé miesta, na ktoré on zameria svoje útoky. Nikto nie je pred ním uchránený – ani hriešnik ani svätec. Utláča človeka cez „vstupné brány“, ktorými sú hriech, vnútorné zranenie a okultizmus.

Hriech vstúpil do sveta pre diablovu pýchu a žiarlivosť. Človek mal všetko, žil v Božej prítomnosti, žil v raji. Diabol to dobrovoľne stratil. Podarilo sa mu nahovoriť človeka na hriech neposlušnosti, ale Boh mu vychádza v ústrety a posiela svojho Syna, aby človeka vykúpil. Diabol vie, že nikdy nedosiahne blaženosť. Preto je jeho porážka hrozná a nenávisť voči človeku - ktorý je iba stvorením - strašná. A tak sa snaží využiť každý hriech, aby sa infiltroval, pokúšal, utláčal a obsadil človeka. Treba si však dávať pozor, aby sme nepripisovali všetko diablovi. Snaží sa využiť ako vstupnú bránu každý hriech, ale nie v každom hriechu je prítomný satan. My sa rozhodujeme pre dobro alebo zlo a sme zodpovední za svoje skutky.

V každom z nás sú aj oblasti, v ktorých sme boli vnútorne zranení druhými ľuďmi: kritika, zlé slovo, zlé zaobchádzanie, ponižovanie a podobne. To je druhá oblasť, ktorú môže diabol využiť ako vstupnú bránu pre útlak. Pre Boha neexistuje minulosť ani budúcnosť. Uňho je stále „teraz“. Preto je možné, aby boli uzdravené aj tie zranenia, ktoré sa stali dávno v minulosti.
Ale ani v oblasti vnútorných zranení nemusí byť priamo prítomný diabol. Napríklad: môj otec bol veľmi, veľmi prísny. Vydával len rozkazy a zákazy. Nikdy si ma nepritúlil a nebol na mňa hrdý. Je pochopiteľné, že som prevzal tento vzorec správania. Viem, že to nie je správne, odmietam to, ale sám neviem, ako prejaviť lásku. Potrebujem modlitbu za vnútorné uzdravenie.

Okultizmus je niečo tajomné, skryté, a to veľmi priťahuje človeka. Človek chce niečo dosiahnuť – slávu, moc, zdravie, lásku, poznať svoju budúcnosť, alebo aj uškodiť protivníkovi – a tak siahne po okultných silách a tajomných rituáloch. Ak aj dosiahne, po čom túži, nedáva mu to Boh, ale je za tým diabol. Dosiahol svoje: človek sa už viac neobracia na Boha ale vystačí si sám s temnými silami a skôr alebo neskôr ho to zničí. Koľko ľudí dosiahlo slávu pomocou zmluvy s diablom a nakoniec spáchali samovraždu. Existujú aj jemnejšie odtiene ako je zmluva, podpísaná krvou, ale diablovi to stačí. Dosiahol, čo chcel – už viac nie je Boh Pánom človeka.

Proti duchovnému útlaku máme veľmi účinné zbrane: sviatosti, osobnú modlitbu, modlitbu spoločenstva a modlitbu autoexorcizmu. Autoexorcizmus sa odporúča modliť najmä po svätom prijímaní, keď je člověk naplnený Božou prítomnosťou a môže byť vyslovený napríklad takto: V mene Ježiša Krista a pre jeho prevzácnu krv vyliatu za mňa na kríži ti rozkazujem, zlý duch žiarlivosti, sexuality, smútku…. (nie je to meno ducha, len pomenovanie oblasti, v ktorej ťa utláča) odíď odo mňa a nikdy sa nevracaj. Ježišu, Ty si môj jediný Pán a Boh, Tebe patrím, Tebe dôverujem.
Upozorňujem, že osloviť zlého ducha môžeme len v prípade, keď sa modlíme za seba, nie za druhých! Za druhých musíme použiť formuláciu, v ktorej oslovíme Ježiša a požiadame ho, aby On vyhnal zlého ducha. Ak problémy pretrvávajú, je dobré vyhľadať aj pomoc psychológa.
Treba povedať, že vďaka najmä charizmatickej obnove sa v Cirkvi obnovili modlitby za uzdravenie a oslobodenie. Je to asi najcitlivejšie hnutie na problémy, spôsobované diablom.
Ale hoci je diabol realitou, je už porazený. Nesústreďujme svoju pozornosť naňho, ale na Ježiša.

Jarmila Kráľová
CHARIZMA 2/2016