Charizmatická obnova

Na otázky odpovedal Imrich Degro

Čo je podstatou charizmatickej obnovy (ChO)?
Slovo „charizmatická“ vyvoláva dojem, že ide predovšetkým o charizmy, čo však nie je pravda, lebo okrem „charizmatického“ ide aj o iné a oveľa podstatnejšie znaky, ktorými je charakteristická obnova.
Je pravda, že ChO chce upozorniť na prítomnosť Ducha Svätého a jeho pôsobenie v živote jednotlivca i cirkvi. Obnova už od svojich prvých začiatkov je sprevádzaná duchovnou skúsenosťou, ktorú v ChO nazývame „vyliatím Ducha“ alebo „krstom v Duchu“. Cez túto skúsenosť si ľudia v ChO vytvárajú nový živý vzťah k osobe Ducha Svätého i jeho pôsobeniu. Táto prítomnosť či milosť Ducha Svätého je neustále uchovávaná a chránená (najmä cez pravidelné vzývanie Ducha Svätého v modlitbe) ľuďmi, predovšetkým tými, ktorí sú zodpovední za Obnovu - i odovzdávaná ďalej. Prakticky je táto skúsenosť predávaná ďalej cez sedem alebo deväť týždňové semináre „Život v Duchu“, ktoré končia práve modlitbou za vyliatie Ducha a rozposlaním účastníkov vydávať svedectvo o Ježišovi Kristovi.

Jestvujú ešte aj iné podstatné znaky ChO?
Spoločným znakom všetkých, ktorí zažili skutočné vyliatie Ducha je nový osobný vzťah k Ježišovi ako k svojmu Pánovi a Spasiteľovi i k Bohu ako k svojmu milujúcemu Otcovi. Zároveň títo ľudia majú túžbu prehlbovať tento vzťah a hľadať Božiu vôľu pre svoj konkrétny život, o čo sa aj denne snažia predovšetkým cez modlitbu a Božie slovo. V ňom totiž vidia Otcovu vôľu, porovnávajú s ním svoj život. A to je možné iba v sile Ducha Svätého, lebo On inšpiroval Sväté Písmo, On uvádza človeka do jeho hlbokých právd a dáva človeku život tým, že mu odhaľuje: kým je človek, čo dostal a čo môže konať v Ježišovi Kristovi. A vďaka tomu títo ľudia nadobúdajú skúsenosť, že Boh je živý, že koná v ich živote, a že jeho konanie môžu vnímať.

Čím sa vyznačuje modlitba v ChO?
Od začiatku v ChO vznikali modlitebné skupinky, v ktorých nikdy nechýbali isté formy spoločnej modlitby. Ide predovšetkým o vzývanie Ducha Svätého cez rôzne spontánne modlitby, piesne, gestá, čítanie Božích prísľubov z Biblie a pod.
S vzýva ním Ducha je úzko spojené aj tzv. „očakávanie Božej inšpirácie“. Táto časť modlitby sa nazýva aj „charizmatickým priestorom“. Zvyčajne sa v tichu očakáva „príhovor Ducha Svätého“. Prejavujú sa tu rôzne charizmy. Najčastejšie však dar jazykov, proroctva a slovo poznania. Je to vlastne forma hľadania Božej vôle pre zhromaždených, hľadania inšpirácie pre modlitbu.
Ďalšou formou modlitby je „modlitba chváľ“, ktorá má zvyčajne pri charizmatických modlitbových stretnutiach dominantné postavenie. Táto forma však zohráva veľmi dôležitú úlohu aj v osobnom modlitbovom živote členov ChO. V tejto modlitbe zvelebujeme a oslavujeme Ježiša za to, kým On je a kto On je. Často je doprevádzaná rôznymi gestami, ako napríklad: rozpäté ruky, ruky zdvihnuté hore, tlieskanie pri speve, niekedy aj prostrácia a občas aj tanec. Je to preto, že človek je duša aj telo a chce svoj vzťah k Bohu vyjadriť aj cez telo. Božie slovo o tom hovorí na viacerých miestach (najmä v žalmoch). Pri väčších stretnutiach však môže hroziť aj nebezpečenstvo davovej psychózy a môže sa stať, že ľudia zostanú iba pri týchto prejavoch, a to je už zlé.
Nakoniec nikdy v ChO nechýbala tzv. sociálno-charizmatická modlitba alebo ako sa v ChO nazýva „modlitba príhovoru“. Je sprevádzaná vkladaním rúk. Toto gesto nie je žiadnym magickým úkonom, ani nemá nič spoločné s vkladaním rúk pri vysluhovaní sviatosti, nie je to ani žiadne odovzdávanie sily či moci. Tu sa objavujú predovšetkým charizmy vnútorného i telesného uzdravovania, oslobodzovania z rôznych závislosti a zviazanosti, ako aj proroctva i slova poznania.

Pre koho je určená ChO?
Pre všetkých, mužov i ženy, mladých i starých, laikov, kňazov i rehoľníkov. ChO chce vlastne rozvinúť a prehĺbiť: u zasvätených osôb prežívanie ich zasvätenia a ich osobnej i spoločnej špirituality; u kňazov prežívanie ich kňazského života i poslania; u laikov ich kresťanský život a poslanie vo svete. ChO teda buduje a rozvíja už existujúcu špiritualitu, preto je otvorená pre všetkých.
Avšak hrozí tu isté nebezpečenstvo. Ľudia totiž, ktorí sa dostali k ChO a nemajú vlastnú špiritualitu (ide najmä o začiatočníkov v duchovnom život e), ich osobný duchovný život je slabý, sa zameriavajú iba na charizmy. To isté platí aj o spoločenstvách, ktoré vznikajú v ChO. Pokiaľ si nenájdu určitý štýl života a konkrétnu službu (v ChO sa to nazýva vízia spoločenstva), upnú sa na charizmy. Po určitom čase sa takéto skupiny rozpadnú alebo prejdú do extrému.

Katolíci prijali ChO od odlúčených bratov. Jestvuje nejaký rozlišovací prvok medzi nimi?
Rozlišovacím prvkom je práve mariánska úcta. V KChO sa často hovorí o P.Márií ako o neveste Ducha Svätého i ako o prvej charizmatičke.

CHARIZMA 1/2004