Bude, ako Pán dá

Kam zavialo mladých po absolvovaní seminára Obnovy v Duchu Svätom v Hronskom Beňadiku? Niektorých sme našli v kapele Panda: Betka Kovalinková, Janka Bitterová – spev, Janka Vašková, Marek Šrámek – gitara, spev, Christián Kvasňovský – klávesy, spev, František Teplan – cajon, Mária Teplanová – flauta, gitara, spev.

Pri rozposlaní učeníkov ste dostali požehnanie na službu, darí sa slúžiť?

Betka: Dostala som požehnanie na to, aby som slúžila Pánovi spevom v kostole - na svätých omšiach, adoráciách, chválach. Slúžiť som začala s veľkým nadšením a keďže som členom kapely i spevokolu, Pán mi dal na to dokonalé podmienky. Za ten čas od rozposlania mi Pán dal rôzne príležitosti slúžiť mu - nielen tak, ako som si predstavovala na začiatku, že všetko bude podľa mojich predstáv. Sem-tam ma poslal aj niekam, kde som až tak netúžila ísť, s Jeho pomocou to však je stále služba na Jeho oslavu.
Môj život sa od seminára celkovo zmenil, určite tomu pomohla aj táto služba. Najväčšiu zmenu vnímam v tom, ako teraz vidím celkovo angažovanie sa spevom v kostole - už to nie je len spev pre ľudí, pre seba, pre radosť, pre uznanie, ALE je to spev pre Boha. Plne si uvedomujem, že môj hlas mi dal Pán, On mi ho utvoril a nejakým zázrakom mi pomáha spievať čisto. Najvtipnejšie je, že naozaj cítim, akoby môj hlas vždy trochu inak pracoval (znel) - akoby som spievala tak, ako sa momentálne páči Pánovi. Niekedy som sama zvedavá, čo zo mňa "vylezie". No a keďže viem, že spievam ako Pán dá, tak tu, vďaka Bohu, nie je priestor pre pýchu ani nevhodné používanie tohto daru, zostáva len túžba slúžiť.

Janka B.: Ešte pred požehnaním som už dlhší čas (8 rokov) spievavala na omšiach spolu s kostolným spevokolom a občasne sa zúčastňovala na chválach. Nikdy som však nebola dobrá speváčka. Nevedela som spievať čisto, nedokázala som sa naučiť hrať na hudobnom nástroji, hoci som to skúšala, nevedela som sa správne chytať na pesničky, a ak mi už konečne niečo začalo ísť, tak ma nebolo počuť. No pravdu povediac, ani neviem, ako bolo možné, že v tom spevokole som .... ALE! Ešte tesne pred požehnaním počas seminára Obnovy v Duchu Svätom pre mladých sa mi rapídne zmenil hlas a spev. Sama som tomu neverila, a už vôbec nechápala, ale samozrejme, ma to veľmi potešilo. Duch Svätý pôsobil, a tak som sa rozhodla pokračovať v službe spevu na svätých omšiach aj chválach a čuduj sa svete, po požehnaní, falošne spievajúce dievča spieva skoro nonstop a celkom slušne. Aktuálne pôsobím v malej kapelke, kde zapálene slúžime, spievame a hráme s veľkou radosťou pre Pána aj pre ľudí. Kapelke sa veľmi dobre darí a veľa ľudí nás pozýva spievať všelikde.

Janka V.: Službu, ktorú som si vybrala, vykonávam veľmi rada a zatiaľ sa mi s pomocou Božou darí slúžiť. Môj život mení, pretože vďaka nej mám aj veľa priateľov a bližšie spoznávam nových ľudí a predovšetkým cítim sa bližšie pri Pánovi, cítim veľkú radosť v srdci. Veľmi ma obohacuje po duchovnej stránke.
Túto službu som už predtým vykonávala, ale mala som problémy v nej pokračovať. Zdalo sa, že už asi skončím. Aj som rozmýšľala, či si ju mám na seminári vybrať za službu. Po rozposlaní sa pre mňa zázračne veľa okolností zmenilo k lepšiemu a môžem v službe opäť pokračovať, za čo som veľmi vďačná a robím ju s väčším nadšením.

Christián: Čiastočným spôsobom aj áno, ale situácia, ktorú priniesla korona, obmedzila moju službu a druhá vec, ktorá zasa prispela k tejto službe, je moja odpoveď na volanie do Pánovej vinice - do kňazského seminára.

Ako vznikla kapela?

Betka: V našej farnosti sme s naším spoločenstvom Ezechiel začali robiť stretnutia s názvom JeS - Jedno Srdce a samozrejme, bola potrebná aj kapela. Na začiatku sme boli tri, no postupne nám Pán posielal ďalších hudobníkov a spevákov a rozrástli sme sa do krásneho kamarátskeho spoločenstva. Takto pred viacerými rokmi vznikla naša kapelka, no meno dostala oveľa neskôr, len pred pár mesiacmi - Panda. Prečo taký od veci názov? Lebo hráme a spievame, ako Pán dá - Pándá, skrátene Panda. Aj názov nám pripomína, nech všetko staviame na Pánovi a On dá každému služobníkovi, ako uzná za vhodné.

Janka B.: Názov kapely vznikol pri nácviku, keď sa často opakovalo: ,,Bude, ako Pán dá..." No a vznikla Panda.

Majka: Názov Panda vystihuje našu hru a dôveru v Pána - hráme ako Pán dá, častokrát bez nácviku, piesne, ktoré poznajú len niektorí členovia, alebo len z počutia, ale počas služby vnímame, ako nám ich Duch Svätý pripomína a chce aby sme ich zahrali. V takej chvíli nám naozaj neostáva nič iné, len to vložiť do rúk Pánovi a hrať ako Pán dá. Fero: Kapela - traja ľudia zo spoločenstva Ezechiel začali hrávať na chválach. Časom sa pridali noví ľudia z iných spoločenstiev.

Počula som, že kapela už takmer „bilokovala“ – spievali ste naraz na dvoch miestach?

Majka: Raz večer, niečo po pol jedenástej, som chytila do ruky mobil a našla správu od Betky. Zabudla nám povedať, že sľúbila pánovi farárovi, že prídeme hrať na druhý deň na adoráciu. Dodala, že niektorí členovia vrátane nej tam však nemôžu prísť, lebo zabudli, že to sľúbili, a sľúbili, že budú hrať aj niekde inde. Začala menovať "niektorých" členov, ktorí nemôžu prísť na adoráciu, a jediní nevymenovaní sme ostali ja, môj manžel a môj brat, ktorý však tiež nemohol ísť, lebo mal už dohodnutý iný program. Na druhý deň som dostala rýchlokurz hry na cajon, Marek zobral svoju gitaru, a miesto celej kapely išlo slúžiť manželské duo. Pán dal, že sme boli pozvaní slúžiť na dve miesta naraz, a vďaka ľudskej zábudlivosti sme ani jednu službu neodmietli a mohli sme Pána chváliť súčasne na dvoch miestach, v dvoch rôznych mestách.

Fero: Naša kapelka sa začala ľudom páčiť, a tak sa stalo, že nás pozvali v tom istom čase na dve odlišné miesta - a tak sme sa narýchlo rozdelili, aby sme mohli spievať na dvoch miestach súčasne.

Betka: Áno, stalo sa nám to. Niektorí z nás sa prednedávnom chystali slúžiť na duchovné cvičenia v Hronskom Beňadiku, ktoré mali trvať od štvrtka do nedele. V stredu pred začiatkom cvičení nám Duch Svätý pripomenul, že sme mali ísť slúžiť nielen na duchovné cvičenia, ale aj na adoráciu v našej farnosti Klokočina. Obe akcie mali byť v ten štvrtok o 18:00 večer, len na miestach vzdialených od seba 48 km. Len si to predstavte, keby sme na jedno alebo na druhé neprišli, bol by to zrejme „prúser“. Našťastie, niektorí z nás zostali v meste a išli hrať na adoráciu, kým ďalší sme išli slúžiť na duchovné cvičenia. Takto sa nám stalo, že sme ako jedna kapela slúžili na dvoch miestach súčasne. Pán sa stará v každom čase a aj teraz nám dokázal, že On je najlepším organizátorom.

Janka V.: Vždy sa potešíme, keď môžeme našim spevom a hraním urobiť radosť aj ostatným, okrem toho, že nám to robí radosť. Väčšinou je to počas svätých omší alebo adorácií. Raz za mesiac spievame a hráme v našom farskom kostole cez adoráciu a dostali sme ponuku, aby sme v danom mesiaci ešte raz spievali na adorácií. Tak sme s nadšením súhlasili. Ale neskôr sme dostali ďalšiu ponuku hrať a spievať, a to na duchovných cvičeniach v Hronskom Beňadiku, lenže tieto dátumy sa prelínali. A keďže k nám pribudli aj noví členovia, ktorí vedia hrať aj na hudobných nástrojoch a majú v sebe hlbokú túžbu takto slúžiť, tak sme sa rozdelili a spievali naraz na dvoch miestach.

Marek: Áno, je to tak. Stalo sa to, keď na jeden deň sme mali dve akcie. Namiesto zrušenia sme sa prerozdelili tak, že ja s mojou manželkou Majkou budeme hrať na jednej a ostatní na inej. Najlepšie na tom je, že až neskôr som si uvedomil, že to bol môj splnený sen.
Odkedy som zistil, že Boh mi dáva na srdce povolanie do manželstva, vždy som si predstavoval a túžil po tom, že raz budem s mojou manželkou hrať a spievať spoločne na svätej omši, modlitbe chvál či adorácii. A Boh to i splnil.

Kam vidíte, že Duch vanie a pozýva Vás v budúcnosti?

Christián: Už som to naznačil - v kňazskej službe a venovať sa najmä mládeži.

Betka: Pán mi ukazuje, že mám byť, kde som. Nemám nič vymýšľať, plánovať si nič dopredu a mám mu úplne odovzdať celý môj život. Preto sa každé ráno vkladám do Jeho rúk, nech mi On organizuje deň, nech je všetko tak, ako chce On a nech ho ja dokážem počúvať i poslúchnuť. Nie je to ľahké, ale byť učeníkom a služobníkom nikdy nemalo byť jednoduché, veď to poznáme všetci.
Veľmi sa teším na moju budúcnosť s Pánom, aj keď absolútne netuším, čo má pre mňa pripravené po tom, čo vyštudujem. Naisto len viem, že sa nebudem nudiť (kto by sa s Pánom mohol nudiť?) a že celý svoj život prežijem v slobode a pritom v láske môjho Pána a Snúbenca.

Majka: Držíme sa nášho motta: "Bude ako Pán dá." Sme pripravení, ďalej slúžiť Bohu a ľuďom, tak ako to bude v danú chvíľu treba a kam nás Duch Boží zaveje.

Fero: Panda bude, kde Pán dá. Pán dá, kde bude Panda. Kde bude Panda? Kde Pán dá.

Janka V.: Tak to je dobrá otázka, na ktorú momentálne neviem presne odpovedať.

Marek: Vnímam, že chýbajú v Obnove na Slovensku aktívne spoločenstvá mladých, ktorí by sa spolu stretávali, modlili a zdieľali. Myslím si, že takéto spoločenstvá nám chýbajú a mali by byť vždy ako nová generácia súčasťou života, či už v pôsobnosti na úrovni farnosti, diecézy či Obnovy v Duchu Svätom na Slovensku. Každé spoločenstvo by si malo pýtať od Pána víziu, teda formu pôsobenia, čomu sa konkrétne má venovať. Myslím, že charizmatické spoločenstvá by mali spoznať a osvojiť si svoju vlastnú víziu potvrdenú koordinátorom (evanjelizačnú, modlitebnú, hudobno – modlitebnú, praktická pomoc seniorom, bezdomovcom, venovanie sa mládeži...).

- aj -

foto: M. Teplanová