Hľa, tu som, pošli mňa!

18.10.2020

Homília pátra Jozefa Heglina
kostol sv. Gorazda, Nitra - Klokočina, Misijná nedeľa, 18. 10. 2020

Sv. Pavol napísal kresťanom v Solúne: „Evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti,“ ako sme počuli v druhom čítaní. Dnes, na misijnú nedeľu, by som chcel najprv niečo povedať o tom, ako Evanjelium prišilo k ľuďom na ostrovoch Kiribati, kde som pôsobil 15 rokov ako misionár. Mnohí z vás o tom už počuli, ale práve teraz sa pre nás všetkých môže tento výnimočný príbeh stať povzbudením, keď trpíme tým, že nemôžeme spoločne sláviť svätú omšu.

Kiribati je asi stokrát väčšie ako Slovensko. Má päť miliónov kilometrov štvorcových. Ale je tam viac rýb ako ľudí: na tridsiatich troch ostrovoch žije asi 115 000 ľudí. Nevadí, ak neviete, kde presne to je, pretože obyvatelia tam tiež nevedia, kde je Slovensko.

Je to samostatný štát medzi Austráliou a Amerikou. Kedysi patril Anglicku a tvorí ho 33 maličkých ostrovov.

Ako napríklad Abemama, jedna z mojich troch farností. Tento ostrov je 35km dlhý, asi 800m široký a najvyšší vrch má 3 metre.

Ostrov Aranuka je trochu menší: má len 600 obyvateľov. Asi dvakrát za rok som na ňom navštívil svojich farníkov, čo znamená, že väčšinou nemali svätú omšu, iba sväté prijímanie, ktoré rozdávali katechéti.

Ale to, o čom chcem hovoriť, je ako v Evanjeliu - katolícka cirkev sa tam dostala. Okolo roku 1850, niektorí ľudia mali možnosť ísť pracovať na plantáže do zahraničia. Tento pán hovorí: „Betero a Tiroi, mám pre vás robotu na Tahiti.“ Tahiti je ďalší štát v Pacifiku, ktorý patril k Francúzsku.

Tam sa niektorí z týchto kiribatských robotníkov stali katolíkmi. Pretože Betero, Tiroi a ich manželky boli veľmi horliví, francúzsky misijný biskup si ich vyvolil a po vyškolení ich poslal späť na Kiribati ako prvých misionárov. Na cestu im vytlačil niektoré pasáže z Božieho slova a zopár otázok z katechizmu.

Na Kiribati sa vrátili v roku 1881. Hneď začali hovoriť o Ježišovi. Viac a viac ľudí im uverilo a...

...dali sa pokrstiť. Osem rokov boli bez kňaza. Písali trikrát list biskupovi na Tahiti a prosili o pridelenie kňaza. V jednom liste napísali: „Takmer umierame túžbou mať kňaza.“ Napriek tomu tí, ktorí prijali krst, chodievali každú nedeľu na svätú omšu, vlastne sa aspoň duchovne spájali so svätou omšou, ktorá sa slávila na Tahiti. Ako to robili?

Zhromaždili sa na brehu mora a tvárou obrátenou smerom ku Tahiti sa spoločne modlievali modlitby svätej omše. Tahiti je vzdialené 5 000 km.

Biskup sa o tom dopočul, obrátil sa na pápeža a pápež na zakladateľa Misionárov Srdca Ježišovho, pátra Chevaliera, ktorý tam poslal v roku 1887 troch mojich spolubratov. Vtedy cesta tam trvala rok a pol... Dnes lietadlom už iba 35 hodín...

Pretože vtedy bolo dovolené slúžiť svätú omšu len doobeda, prvá svätá omša na Kiribati sa slávila na loďke. Ale na brehu mora ostrova Nonouti ľudia už čakali.

Bolo ich 580 pokrstených katolíkov a okolo 600 katechumenov, ktorí boli pripravení prijať krst. Osem kostolov bolo už postavených s oltárom a s bohostánkom. Obyčajne Ježiš čaká na ľudí: na Kiribati veriaci čakali s veľkou túžbou na Ježiša. Dnes je tam veľmi živá lokálna cirkev, ktorá už niekoľko rokov posiela misionárov do iných krajín, ako napríklad na Nový Zéland, do Južnej Afriky a na Slovensko.

V Duchovnom centre Lukov Dvor pôsobia už takmer 20 rokov sestry z Kiribati, ktoré sem priniesli nielen niečo exotické, ale aj radosť Evanjelia. Tak ako na ich ostrovoch tancujú počas svätej omše, tancujú niekedy aj tu.

---

Na Slovensku sme veľmi požehnaní tým, že máme veľa kňazov: jedného pre 1 300 katolíkov. V iných krajinách, napr. v Brazílii je to inak, tam je jeden kňaz pre 6 500 katolíkov. Vo Švajčiarsku, kde býva moja sestra, v meste Aarau, má katolícka farnosť štyri až päťtisíc veriacich a svätá omša sa tam slúži raz za mesiac. Niet kňazov...

Pre nás tu a teraz nie je otázkou, ako žiť bez kňaza, ale ako - spolu s mnohými našimi bratmi a sestrami na celom svete - žiť bez svätej omše? Ako prežiť tento liturgický alebo eucharistický lock-down?

Prví veriaci na Kiribati sa napojili na svätú omšu, ktorá sa slúžila o 5000 km ďalej... iba vo viere, bez rádia, televízie alebo internetu. My dnes máme obrovské výhody vďaka elektronickým prostriedkom.

Cez týždeň môžeme aspoň ísť na adoráciu a pre tých, ktorí nemôžu prísť sem do kostola, existuje ešte ďalšia varianta: ak z tvojho bytu vidíš nejakú kostolnú vežu, kľakni si pri okne, pozri sa na kostol, ktorý vidíš a stráv takto nejaký čas v tichej adorácii s tvojím Pánom. Je to menej ako 5000 km...

V dnešnom Evanjeliu nám Ježiš hovorí: „Dávajte čo je cisárovo, cisárovi a čo je Božie, Bohu.“

Nemáme cisára, ale vládu. Či súhlasíme alebo nie so zákazom slúžiť sväté omše pre verejnosť: Pán chce, aby sme svetskej autorite naslúchali. V tejto chvíli je to Božia vôľa.

„Dávať Bohu, čo je Božie.“ Čo je to, to Božie? O čo ide? Čo mu patrí? Všetko! Náš život! Čas. Naša zem, naše telo... Všetko je nám iba zverené. Ježiš nám skrze Evanjelium ponúka novú optiku na všetko.

Cisár mal svoje impérium. Ježiš povedal, že jeho impérium - jeho „kráľovstvo nie je z tohto sveta...“ Existuje však aj iný svet, pre nás neviditeľný, nepredstaviteľný. V Ježišovom Srdci horela neustála radosť zo živej a oživujúcej skúsenosti jeho kráľovstva. Všade „hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas Božie kráľovstvo je medzi vami. Obráťte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,14 - 15). Kristus prišiel zo svojho kráľovstva k nám, aby nám otvoril cestu tam.

Toto je správa, ktorú Cirkev na celom svete zvestuje. Toto je správa, ktorá dáva zmysel nášmu životu.Všade ľudí upozorňuje na realitu Božieho kráľovstva, pomáha im ho prijať a otvoriť sa mu.

Každý človek má právo to počuť. Či evanjeliu verí a prijme ho ako obyvatelia Kiribati, alebo nie - to je jeho vec. Boh chce, aby človek bol slobodný.

Misijná nedeľa sa slávi vo všetkých katolíckych kostoloch sveta. Je to najväčší deň solidarity, ktorú preukazujeme modlitbou za misionárov a finančnou zbierkou. Pomoc zo zbierok pomáha budovať mladú a živú Cirkev v chudobných krajinách.

Vaše dary a milodary môžete poslať na účet:
Pápežské misijné diela (PMD)
IBAN: SK65 3100 0000 0040 0025 6602

Pápež František na tohoročnú Misijnú nedeľu vybral citát z knihy proroka Izaiáša: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6,8) Vo svojom posolstve napísal: „Každý sme krstom dostali poslanie hlásať Ježiša všade tam, kde sme. Otázka, na ktorú odpovedá Izaiáš, sa týka aj nás. Je to pozvanie pre nás všetkých, „aby sme vyšli zo seba pre lásku k Bohu a k blížnemu“.

V mene svätého Otca vám ďakujem za vašu štedrosť, aby Cirkev mohla splniť svoje misie, svoju úlohu a poslanie, ktoré dostala od svojho Pána.

Amen

P. Jozef Hegglin